Šimko vo svojom verejnom statuse zvolil silnú, no zrozumiteľnú argumentáciu: „Ak nebude diaľnica z Bratislavy až na Východ, Slovensko nikdy nebude fungovať ako jeden celok. A Východ nikdy nebude mať rovnakú príležitosť.“ Týmito slovami pomenoval podstatu problému – otázku rovnosti šancí medzi regiónmi.

Jeho ďalšie vyjadrenia mierili ešte tvrdšie na systémové rozdiely: „Nemôžeme sa tváriť, že je to férové, keď sa jedna časť krajiny ‚preteká‘ na ťažnom koni a druhá na formule. To ani nie je súťaž, to je systémová nespravodlivosť.“ V politickom preklade ide o konštatovanie, že bez dopravnej infraštruktúry nemôžu regióny súťažiť o investície na rovnakej štartovacej čiare. Šimko pritom zdôraznil, že diaľnica nie je nadštandard ani luxus, ale základná infraštruktúra, ktorá rozhoduje o pracovných miestach a rozvoji regiónov. „Musíme investovať aj do východu Slovenska. Ak to neurobíme, rozdiely sa budú len prehlbovať a to poškodí celé Slovensko,“ uviedol.

Ministerstvo dopravy SR projekt označuje za strategickú investíciu štátu. Denisa Žiláková po rokovaní so zástupcami združenia zdôraznila, že ide o posledný úsek diaľnice D1 medzi Bratislavou a hranicou s Ukrajinou. „Jeho realizáciou bude hlavná slovenská dopravná tepna konečne kompletná naprieč celou krajinou,“ uviedla. Tým sa projekt posúva z roviny regionálnej požiadavky do roviny celoštátneho záujmu.

Úsek má zároveň širší geopolitický a európsky význam. Je súčasťou koridoru TEN-T Rýn – Dunaj, ktorý prepája západnú Európu s jej východným krídlom, a v aktuálnom bezpečnostnom kontexte má aj strategický rozmer v oblasti logistiky a obrany. Žiláková potvrdila, že tému otvorila aj na stretnutí s viceprezidentom Európskej komisie Raffaelom Fittom, kde zdôraznila potrebu podpory projektu z európskych zdrojov. Ministerstvo deklaruje snahu zabezpečiť financovanie najmä z nového programového obdobia EÚ, ktoré sa začne 1. januára 2028, pričom príprava medzi Slovenskom a Európskou komisiou už prebieha.

Emócie a politické vyhlásenia však musia stáť na administratívnom a technickom základe. Projekt sa momentálne nachádza v procese EIA, teda posudzovania vplyvov na životné prostredie. Tento proces si vyžadoval zosúladenie so stanoviskami ukrajinskej strany, pričom súhlasné stanovisko bolo doručené koncom roka 2025. V nadväznosti na to sa pripravujú súťažné podklady a verejné obstarávanie na spracovateľa dokumentácie EIA má byť vyhlásené do konca marca v zmysle platného uznesenia vlády.

Výstavba sa plánuje po etapách, čo je pri veľkých líniových stavbách štandardný postup. Financovanie má byť kombinované – zo štátneho rozpočtu, z nových eurofondov, prípadne prostredníctvom PPP projektov alebo nástroja CEF. Celkové náklady presiahnu jednu miliardu eur, čo z projektu robí jednu z najväčších infraštruktúrnych investícií na východnom Slovensku v nasledujúcom období. Kľúčovým cieľom je byť pripravený do 1. januára 2028 tak, aby boli ukončené procesy EIA aj výkup pozemkov a aby projekt mohol vstúpiť do fázy financovania z nového programového obdobia.

Občianske združenie Diaľnica na Zemplín dlhodobo poukazuje na to, že investície do dopravnej infraštruktúry majú priamy dopad na hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, obchodné vzťahy a mobilitu obyvateľstva. Medzi ich ciele patrí nielen samotné dobudovanie D1, ale aj zastavenie odlivu mladých ľudí, podpora cestovného ruchu, zvýšenie konkurencieschopnosti regiónu a posilnenie dôvery medzi štátom, samosprávou a občanmi. Združenie otvorene priznáva, že proces nebude jednoduchý, no deklaruje odhodlanie spájať starostov, primátorov, podnikateľov aj poslancov, ktorí zastupujú záujmy regiónu v parlamente.

Dôležitým momentom je aj to, že ministerstvo určilo kontaktnú osobu pre pravidelnú komunikáciu so združením, čo naznačuje snahu o systematickú spoluprácu a participáciu regiónu na procese prípravy. To je politicky významný signál, pretože otázka dôvery medzi regiónmi a centrom je na východnom Slovensku citlivou témou.

Diaľnica na Zemplín dnes nie je iba stavebným projektom. Je testom schopnosti štátu napĺňať dlhodobé sľuby a vyrovnávať regionálne rozdiely. Východné Slovensko dlhodobo upozorňuje na investičný deficit a slabšiu dopravnú dostupnosť, ktorá sa premieta do nižšej atraktivity pre investorov. Argument Šimka, že bez rovnakých podmienok nebude možné hovoriť o spravodlivej hospodárskej súťaži medzi regiónmi, tak nachádza oporu v ekonomickej realite. Žiláková zas zdôrazňuje potrebu systémovej prípravy a európskeho financovania, bez ktorého by projekt zostal iba na papieri.

Otázka teda nestojí tak, či diaľnica na Zemplín je potrebná. Skôr ide o to, či sa podarí splniť ambiciózny harmonogram a zabezpečiť financovanie v čase, keď Európska únia nastavuje nové priority a Slovensko čelí tlaku na konsolidáciu verejných financií. Ak sa to podarí, pôjde o historický moment v budovaní dopravnej infraštruktúry krajiny. Ak nie, sen o kompletnej D1 sa opäť odsunie do ďalšej dekády.