Šimko bije na poplach! Mosty v Košickom kraji sú v alarmujúcom stave: Je to zlyhanie systému

Mosty v Košickom kraji sa podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu prepadli do alarmujúceho stavu a poslanec Igor Šimko hovorí o systémovom zlyhaní, nehospodárnosti aj možnom ohrození ľudí. Tvrdí, že kraj už nemá čas na výhovorky a musí okamžite začať konať.

Debata o cestách a mostoch zvykne pôsobiť technicky, úradnícky a pre mnohých aj vzdialene. Lenže v Košickom kraji sa z nej stáva téma, ktorá sa dotýka každodenného života ľudí oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Keď sa most dostane do havarijného alebo kritického stavu, nie je to len položka v tabuľke, ale problém rodičov, ktorí vozia deti do školy, pracujúcich, ktorí sa potrebujú dostať do zamestnania, pacientov smerujúcich k lekárovi aj starostov obcí, ktoré sa zo dňa na deň môžu ocitnúť na okraji záujmu. Práve na tento rozmer začal v posledných dňoch dôrazne upozorňovať poslanec Národnej rady SR a člen parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti Igor Šimko, ktorý tvrdí, že situácia v Košickom samosprávnom kraji už presiahla hranicu bežného zanedbávania a nadobudla rozmery vážneho systémového zlyhania.

Podnetom na jeho ostrú reakciu boli výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktoré na rokovaní výboru prezentoval predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Kontrola nadviazala na predchádzajúce zistenia a mapovala vývoj stavu cestnej infraštruktúry od roku 2017. Práve čísla, ktoré na výbore zazneli, sú mimoriadne vážne. Kým v roku 2017 bolo podľa týchto údajov v zlom stave 68 mostov v správe Košického samosprávneho kraja, v roku 2024 ich už bolo 383.

Inými slovami, za deväť rokov sa stav mostov v kraji zhoršil o viac ako 500 percent. Košický kraj sa tak dostal takmer na úplný chvost Slovenska a len mierne horšie má podľa prezentovaných údajov vychádzať Trnavský kraj. Ešte alarmujúcejšie vyznieva fakt, že v zlom stave sú takmer dve tretiny všetkých mostov v kraji.

Pre Šimka to nie je len technická správa o zanedbanej údržbe. Je to podľa neho dôkaz zlyhania aktuálneho vedenia kraja.

„Na dopravnú infraštruktúru v Košickom kraji sa míňa obrovské množstvo peňazí nehospodárne. Stav mostov je však stále horší. Kraj neustále argumentuje, že na opravy nemá dosť peňazí a pred voľbami chystá ďalšie veľké zadlžovanie, najdrahšie na východe. Čerpanie eurofondov v kraji je však aj podľa správy NKÚ žalostné, peniaze sa vyhadzujú na reklamu a marketing a na kilometer cesty dáva KSK z bežných výdavkov najviac zo všetkých krajov na Slovensku. Ak sa teda niečo robí, robí sa to veľmi neefektívne a reálne výsledky sa nedostavujú,“

povedal Šimko.

Práve v tom spočíva jadro jeho výrokov. Nehovorí totiž len o nedostatku peňazí, ale o tom, že aj tie financie, ktoré kraj má, neprinášajú primeraný výsledok. To je oveľa vážnejšie tvrdenie než klasická sťažnosť na poddimenzované rozpočty. Šimko tým fakticky tvrdí, že problémom nie je len bieda, ale aj spôsob riadenia, priority a hospodárenie. Jeho argumentácia je postavená na kontraste medzi vysokými výdavkami a biednym výsledkom. Mosty sa podľa neho rozpadajú napriek tomu, že samospráva do dopravy posiela značné peniaze.

Zároveň upozorňuje, že na východe Slovenska majú mosty inú váhu než v husto prepojených regiónoch. V mnohých častiach Košického kraja ide o jediné reálne spojenie medzi obcami a okresmi mimo krajského mesta. Ak je most uzavretý alebo výrazne obmedzený, dôsledkom nie je malé zdržanie, ale často dramatické komplikácie pre celý bežný život. Šimko v tejto súvislosti pripomenul aj príklad mosta v Sírniku, kde rekonštrukcia priniesla obchádzku dlhú viac ako 40 kilometrov.

Otvorená kritika Trnku

Kým časť politikov by pri podobnej téme zostala pri kritike neefektivity, Šimko hovorí aj o podozreniach, ktoré sú omnoho tvrdšie.

„Alarmujúce čísla z kontroly NKÚ sú buď dôkazom dlhodobej obrovskej neschopnosti aktuálneho vedenia Košického kraja alebo iného účelu. Po deviatich rokoch županovania Rastislava Trnku ide o systémové zlyhanie a jeho rezignáciu na zlepšovanie života ľudí vo všetkých okresoch Košického kraja. Pri známych kauzách na úrade KSK počítajme aj s možnosťou, že sa niekto môže snažiť dostať mosty do havarijného stavu. Vtedy totiž na sanáciu nie je potrebný výber dodávateľa, ale priame zadanie, čo môže byť absolútnym zlyhaním voči obyvateľom ale aj hospodárnosti s peniazmi ľudí. Obyvatelia si zaslúžia bezpečné mosty namiesto podozrení zo zlodejín,“

zhodnotil Šimko.

V alarmujúcom stave sú mosty naprieč celým Slovenskom.

To je moment, v ktorom sa z kritiky stavu mostov stáva podstatne tvrdší politický konflikt. Poslanec už totiž nenaznačuje iba neporiadok, ale hovorí o možnosti, že zanedbaný stav infraštruktúry môže vytvárať priestor na mimoriadne zásahy a priame zadávania. Takéto tvrdenie je mimoriadne vážne, pretože podsúva otázku, či je rozpad infraštruktúry iba dôsledkom neschopnosti, alebo či v ňom niekto môže vidieť aj výhodu. Aj preto Šimko zdôrazňuje, že ľudia v kraji si nezaslúžia žiť v prostredí, kde pri mostoch nevzniká istota bezpečnosti, ale podozrenie, či verejné peniaze nekončia inde, než by mali.

Ešte ďalej zašiel vo chvíli, keď upozornil, že vedomé nepresmerovanie financií do infraštruktúry, ktorú denne využívajú státisíce obyvateľov, môže naplniť podmienky trestného činu všeobecného ohrozenia.

Na druhej strane však nezostal iba pri kritike. Na rokovaní výboru predniesol aj návrh systémového riešenia. Podľa neho bude v najbližších rokoch nevyhnutné zaviesť koncepčný monitoring všetkých mostov a zároveň pristúpiť k opravám cez PPP projekty a viaczdrojové financovanie. Teda nie len hasiť najhoršie prípady, ale vytvoriť mechanizmus, ktorý by dlhodobo sledoval stav mostov a určoval priority zásahov. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy označil riešenie cez PPP projekty za prínosné, zároveň však doplnil, že každý takýto projekt bude potrebné posudzovať individuálne a na základe konkrétnych analýz.

PPP projekty

Práve v tomto bode sa ukazuje, že Šimko sa snaží prinášať vlastný koncept. Či je PPP model naozaj cesta, bude predmetom ďalšej odbornej aj politickej debaty. Isté však je, že samotná diagnóza zlyhania už dnes pôsobí natoľko vážne, že otázka znie skôr kedy a ako sa začne konať, než či vôbec treba niečo robiť. Ak je totiž podľa NKÚ v zlom stave 383 mostov zo 654, ide o rozsah problému, ktorý nemožno vyriešiť jedným rozpočtovým opatrením ani jednou tlačovou konferenciou.

Igora Šimka trápi najmä situácia v jeho rodnom Košickom kraji.

Šimko navyše otvorene spája dnešný stav s deviatimi rokmi pôsobenia súčasného župana Rastislava Trnku. Tvrdí, že po takom dlhom období už nemožno hovoriť o zdedenom probléme, ale o jasnej politickej zodpovednosti. V jeho interpretácii je rozpad mostov symbolom širšieho zlyhania riadenia kraja. Ak vedenie nedokáže zvládnuť ani sanáciu existujúceho stavu, podľa Šimka je ťažké veriť, že bude schopné posúvať dopredu veľké rozvojové projekty či strategické dopravné plány. Aj preto pripomenul, že od súčasného vedenia neočakáva schopnosť zapojiť sa do budovania nových úsekov alebo strategických projektov typu diaľnice na Zemplín, keďže kraj podľa neho dlhodobo nezvláda ani opravu toho, čo už má.

Celá kauza tak naberá viacero vrstiev naraz. Je to príbeh o zanedbanej infraštruktúre, o zlyhaní verejného manažmentu, o podozreniach z nehospodárnosti, ale aj o tom, ako sa môže zdanlivo suchá technická téma stať silným politickým symbolom. Mosty sú totiž vo verejnom priestore výnimočné tým, že ich stav nemožno dlhodobo prekryť marketingom. Buď držia a slúžia, alebo sa stávajú problémom, ktorý ľudia pocítia na vlastnej koži. A práve na tomto dnes stavia Igor Šimko svoju ostrú kritiku kraja. Tvrdí, že Košický kraj už dávno nemá problém len s mostami, ale s dôverou ľudí, že niekto vôbec sleduje ich bezpečnosť a každodenné potreby.

To, čo sa dnes odohráva okolo správy NKÚ, preto nemusí byť len krátkou epizódou v regionálnej politike. Ak sa potvrdí, že za roky pribudli stovky mostov v zlom stave a kraj pri tom nevedel účinne nastaviť opravy ani čerpanie dostupných zdrojov, pôjde o jednu z najvážnejších vizitiek fungovania regionálnej samosprávy na východe Slovenska. Šimko to pochopil rýchlo a rozhodol sa tému uchopiť naplno. Nie ako okrajovú odbornú poznámku, ale ako varovanie, že zanedbaná infraštruktúra môže byť predzvesťou oveľa väčšieho zlyhania štátu a samosprávy voči vlastným občanom.